Myslime globálne, jedzme lokálne

Koľko precestujú potraviny, kým sa dostanú na náš tanier? Prečo je dobré zamerať sa na lokálne produkty? Ako súvisí naše stravovanie so životmi ľudí na inom kontinente? Ako sa pozerať na tému potraviny inak ako zo zdravotného hľadiska a čo znamená zodpovedná spotreba? Tieto a mnohé ďalšie otázky sa spájajú s témou potraviny a projektom Jedlá zmena.

Nie je to len o zdraví

Stravovanie je súčasťou nášho života od kolísky až po hrob. S potravinami sa stretávame dennodenne a odhaduje sa, že asi desatinu života strávime s lyžičkou alebo vidličkou v ruke.  To sú spolu približne tri dni v každom mesiaci.

Jedlo však vnímame rozdielne – sú ľudia obľubujúci mäso, vegetariáni, vitariáni, vegáni, frutariáni, ale všetky spôsoby stravovania majú niečo spoločné. Vždy sa jedná o konzumáciu potravín. Naše stravovanie taktiež úzko súvisí so spotrebou energie a vody, ktorá je potrebná na pestovanie, spracovanie a prepravu potravín, ale aj na prípravu jedál a ich uskladňovanie. Nezabúdajme aj na ľudskú energiu, ktorá sa dotýka či už pestovania, spracovania alebo dovozu.

Často sa na tému potraviny a stravovanie pozeráme hlavne zo zdravotného aspektu. Keď sa povie zodpovedné stravovanie, na prvom mieste si ľudia predstavia zdravú stravu plnú ovocia,  zeleniny, či mliečnych produktov. No je zodpovedné stravovanie len o zdravej strave a zodpovednosti voči sebe samému? Zodpovednosť za stravovanie by sa nemala týkať len nášho zdravia a skončiť pri čítaní zloženia výrobkov. Učíme naše deti zdravo sa stravovať, ale ukazujeme im aj ďalší rozmer potravín? Otvorme oči aj inými smermi a pozrime sa aká je environmentálna, etická a ekonomická strana potravín.

Vajíčková nátierka – ako ukázať čo je „ukryté“ v potravinách

Na jednoduchej vajíčkovej nátierka, ktorú si môžete pripraviť spoločne so žiakmi v podmienkach školy, sa pozriete na štyri základné suroviny z viacerých uhľov pohľadu.  Program sa dá zrealizovať za 90 minút. Odskúšali sme ho na deviatich školách od materskej po stredné, pričom v materskej škole sa do procesu zapojili pani učiteľky, kuchárky a rodičia.

Na vajíčkovú nátierku potrebujeme:

  • Vajíčka
  • Pečivo
  • Soľ
  • Maslo

Zoznam príloh potrebných k práci:

  • Zoznam kuchynských pomôcok pre 4 skupiny (príloha č. 1)
  • Pracovný list (príloha č. 2)
  • Ochutnávací hárok (príloha č. 3)

Príprava na vajíčkovú nátierku:

  1. Zabezpečíte suroviny z rôznych zdrojov (viď. tab. 1) a pripravíte kuchynské pomôcky pre 4 skupiny (príloha č. 1).
  2. Žiakov rozdelíte do 4 skupín.
  3. Pre každú skupinu nachystáte okrem ingrediencií a pomôcok na prípravu aj pracovný list (príloha č. 2), do ktorého si zaznamenávajú:
  • krajinu, z ktorej jednotlivé suroviny pochádzajú;
  • koľko kilometrov suroviny precestovali, kým sa k vám dostali (použite na to notebooky pripojené na internet alebo počítačové učebne);
  • cenu za jednotlivé suroviny (je potrebné dopredu prichystať na každú surovinu podľa reálnej kúpnej ceny);
  • všetky obaly, ktoré počas prípravy vznikli.  Zapísať do tabuľky, aké druhy odpadu vám vznikli (plast, papier, bio odpad…);
  •  pridané zložky v surovinách uvedené na obaloch potravín.
  1. 25 minút „Príprava nátierky“

Skupiny pripravia vajíčkovú nátierku, pričom na tanier nachystajú toľko kúskov na ochutnávku, koľko je celkový počet účastníkov.

  1. Požiadajte žiakov, aby si počas prípravy odložili na samostatný tanier - polovicu vajíčka, kúsok masla, kúsok pečiva (viď. obr. 1), aby ste v spoločnej diskusii videli rozdiely v jednotlivých surovinách.

 

Maslo

Pečivo

Soľ

Vajcia

  1. skupina

Tradičné slovenské maslo (najlepšie z miestnej mliekarne)

Tradičný chlieb z miestnej pekárne

himalájska

Domáce

  1. skupina

Maslo slovenské

Dopekaná bageta

Soľ napr. z Rakúska

Voľný chov

  1. skupina

Maslo zo zahraničia

Balený konzumný chlieb

morská

Podstielkový chov

  1. skupina

Maslo zo zahraničia s pridanými rastlinnými olejmi

Toastový chlieb

Soľ napr. z CZ

Klietkový chov

Tab. 1 Ingrediencie pre 4 skupiny

Obr. 1

 

Postup po príprave nátierky:

  1. 10 minút „Spoločná ochutnávka“

Po príprave nátierky nasleduje spoločná ochutnávka. Počas ochutnávky si každý žiak zaznamenáva na svoj ochutnávací hárok (príloha č. 3) nielen chuť nátierky, ale aj chuť samotného pečiva. Je dobré, aby pri ochutnávke žiaci nezabudli na vzhľad a vôňu jednotlivých surovín (farba vajíčka, farba masla, vôňu vajíčka a pod.).

  1. 10 minút „Prestávka"

Vzhľadom k nasledujúcej náročnej časti, ktorou je samotné vyhodnotenie jednotlivých surovín, urobte si so žiakmi krátku prestávku.

  1. 05 minút „Zhodnotenie práce v skupinách“

Zhodnoťte si spolu so žiakmi, ako sa im pracovalo v skupine:

 Čo bolo najťažšie? Ako ste mali rozdelené úlohy?...

  1. 40 minút „Diskusia“

Rozoberte si jednotlivé suroviny, ktoré mali skupiny na prípravu nátierky. Dôležité je prehľadne zapisovať údaje, ktoré žiaci zistili počas prípravy a postupne vám ich diktujú (obr. 2).

Vždy po zapísaní údajov jednej suroviny napr. maslo zo všetkých skupín sa zastavte a spoločne si prejdite zistené údaje:

  • Z akých krajín ste mali maslá v jednotlivých skupinách?
  • Koľko kilometrov precestovali jednotlivé maslá?
  • Aký je rozdiel v cenách masla?
  • Čo je to maslo? Vidíme rozdiel v zložení jednotlivých masiel?
  • Aké pridané rastlinné oleje ste našli v maslách? Odkiaľ pochádzajú pridané rastlinné oleje v masle? Môžeme potom s určitosťou povedať, koľko kilometrov precestovala daná surovina?
  • Počuli ste už o palme olejnatej? Ako  a kde sa pestuje?

Obr. 2  Zapisovanie údajov jednotlivých skupín

 

Podľa veku žiakov, vedomostí a schopností prijímať nové informácie, môžete už pri masle so žiakmi diskutovať nielen o zdravotnom aspekte, ale aj o environmentálnom vplyve napr. pestovania palmy olejnatej, ktorej olej v súčasnosti môžete nájsť nielen v masle. Vzhľadom k využívaniu lacnej pracovnej sily na plantážach palmy olejnatej je možné pri palmovom oleji poukázať aj na etický rozmer.

O environmentálnom a etickom vplyve palmového oleja si môžete prečítať viac v článku „Indonézske pralesy horia aj pre naše sladkosti“ alebo pozrieť film „Zelená púšť“.

Na výrobu tradičného chleba postačuje voda, soľ, múka, droždie a poprípade rasca a do iného pečiva je potrebné pridať octany:

  • E263 (octan vápenatý)

Bez známych vedľajších účinkov, Používa sa pri výrobe pekárenských výrobkov, pudingov, sirupov, sladkých omáčok a rôznych náplní.

Alebo ďalšie pridané zložky ako:

  • E300 (kyselina L-askorbová)

Antioxidant. Prirodzene sa nachádza najmä v ovocí a v zelenine. Je umelo pridávaný napr. do džúsov. Vo väčšom množstve môže škodiť.

  • E202 ( Sorbat dráselný)

Konzervačná látka nachádzajúca sa v múke a pekárenských výrobkoch. Nie je nebezpečná, avšak neodporúča sa užívať vo veľkých množstvách.

  • E920 (L-cysteín)

Vyrába sa z peria alebo vlasov. Prísada na vylepšovanie chuti. Má veľa možností použitia, napríklad zlepšuje vlastnosti cesta a ochucuje a zafarbuje údeniny.

Ako pomôcku pri zisťovaní zloženia potravín môžete využiť viaceré webové stránky, napr. pre viac informácií o „Éčkach“ môžete kliknúť TU. Po prípade si žiaci môžu naištalovať aplikáciu do svojich mobilných telefónov na zisťovanie zloženia potravín.

Vyššie spomínané „éčka“ sme našli v bagete, ktorú v obchode nájdeme pod názvom čerstvo upečená. Okrem pridaných látok bola pri uvedená aj informácia „vyrobené z polotovaru“.

Porozprávajte sa so žiakmi napríklad o:

  • Ako sa vyrába chlieb? Aké suroviny sú na to potrebné?
  • Ktoré pečivo im najviac chutilo a prečo?
  • Čo znamenajú E? Koľko takýchto pridaných zložiek existuje?
  • Čo znamená, že pečivo je vyrobené z polotovaru? Koľko energie a akej energie je potrebnej na prevoz a uskladňovanie takýchto polotovarov?

Etický rozmer potravín sa nedotýka len práce ľudí, ale aj chovu zvierat a ich produktov. Slovenské vajíčka na nátierku vieme zohnať pomerne jednoducho, ale spôsoby chovov sliepok, z ktorých sú jednotlivé vajíčka, sú diametrálne odlišné. V jednotlivých spôsoboch chovu je rozdiel vo veľkosti životného priestoru, krmive a starostlivosti o sliepky. Pri vajíčkach z klietkového, podstielkového, voľného chovu alebo domácich vajíčkach vidíme rozdiel nielen v spôsobe chovu, ale aj  v zdravotnom aspekte vajíčka na ľudské telo, keďže vajíčka z rôznych chovov majú rozdielnu nutričnú hodnotu.

Porozprávajte sa so žiakmi napríklad o:

  • Zaujímate sa z akého chovu pochádzajú vajíčka, ktoré si kupujete?
  • Viete ako sa označujú vajíčka z jednotlivých chovov?
  • Aké rozdiely sú v jednotlivých chovoch sliepok?
  • Akej farby boli vajíčka z jednotlivých chovov? Cítili ste rozdiel v chuti?

Na neposlednom mieste je vo vajíčkovej nátierke dôležitá soľ. V obchodných reťazcoch môžete ako spotrebitelia nájsť soľ pod rôznymi názvami a získavanú odlišnými spôsobmi - morskú soľ nerafinovanú, morskú soľ s riasami, soľ kryštálovú himalájsku, himalájsku kamennú, kuchynskú jodidovanú soľ, ayurvédsku, kórejskú bambusovú soľ atď.

Porozprávajte sa so žiakmi napríklad o:

  • Aké druhy solí ste použili?
  • Aký bol rozdiel v cenách, v počte kilometrov odkiaľ soľ pochádzala, v spôsobe výroby?
  • Máme na Slovensku miesto, kde sa v súčasnosti ťaží soľ?

Dnes pri globalizácii a voľnom svetovom obchode nie je problém pripraviť vajíčkovú nátierku z masla z Nemecka, so soľou z Pakistanu, na chlebe z Poľska, s vajíčkami zo Slovenska.

Naše zodpovedné stravovanie sa týka nášho myslenia a hodnôt. Pre niekoho je dôležitá cena, iný preferuje kvalitu, zloženie alebo krajinu pôvodu. Sledujme, čo jeme, ako jeme, koľko jeme, odkiaľ pochádzajú naše potraviny. Buďme zodpovední nielen voči svojmu telu, ale aj životnému prostrediu a životom ľudí okolo nás a  tím, ktorí budú žiť na planéte po nás. Myslime globálne, jedzme lokálne J.

Pripravte si so žiakmi vyššie spomínanú vajíčkovú nátierku. Pochváľte sa ako sa Vám darilo a pošlite nám fotku a postrehy žiakov na novisedlakova@zivica.sk. Vaše príbehy zverejníme na našej webovej stránke.

 

Téme zodpovednej spotrebe potravín a globálnemu pohľadu na potraviny sa aktuálne venujeme v medzinárodnom projekte Jedlá zmena, ktorý je na Slovensku súčasťou programu Zelená škola (www.zelenaskola.sk). Deviatim pilotným školám pomáhame zaradiť tému potravín práve z globálneho hľadiska do výučby pri realizácií prierezovej témy environmentálna výchova. Globálny pohľad na potraviny nám umožňuje prepájanie témy potravín s ďalšími témami (etika, energia, voda, doprava a ovzdušie, odpad...) na viacerých predmetoch.

V medzinárodnom projekte Jedlá zmena, ktorý je financovaný Európskou komisiou v rámci programu DEAR (Development Education and Awareness Raising) spoločne s analytickým centrom Glopolis a s organizáciami z ďalších ôsmich členských štátov EÚ (Poľsko, Česká republika, Chorvátsko, Rumunsko, Slovinsko, Malta, Lotyšsko, Bulharsko) prinášame od materských po stredné školy globálny pohľad na potraviny. Veríme, že práve praktické aktivity a činy na škole, slúžia aj ako motivácia pre miestne komunity a rodičov.