Zimné prikrmovanie lesnej zveri

Keď sa povie ochrana prírody, jednou z najčastejších aktivít, ktoré sa človeku vynoria v mysli, je bezpochyby zimné prikrmovanie vtákov alebo lesnej zveri. V dnešnej dobe už u nás asi málokto pochybuje  o tom, že tým pomáhame prírode... Ale je to naozaj tak?

Ak chceme pochopiť, ako to vyzerá z pohľadu prírody, pokúsme sa na chvíľu oslobodiť od nášho ľudského pohľadu ovplyvneného emóciami, súcitom, našimi sympatiami k nejakej vybranej skupine živočíchov, tradíciami a všeobecne zaužívanými názormi a pozrime sa na vec úplne „od podlahy“...

Zima je tvrdou skúškou, ale...

V prípade zveri, ak hovoríme o prikrmovaní, tak sa to týka viac-menej poľovnej zveri, je to s prírodnými zákonmi a významom zimy rovnaké ako pri vtákoch. Ak sa pozrieme na u nás žijúce divé zvieratá – cicavce, časť z nich rieši prežitie nepriaznivých zimných podmienok tzv. zimným spánkom (hibernáciou), ostatné si musia aj v zime nejakým spôsobom získať potravu. Aj mnohé naše divé zvieratá v zime migrujú do oblastí s prístupnejšou potravou, pokiaľ im to ľudské zásahy do krajiny dovoľujú, nejedná sa však o sťahovanie sa na iný kontinent, zostávajú v podstate „doma“.

 Pre obe skupiny je zima tvrdou skúškou – aj zimný spánok je pre telo zvieraťa náročný proces, a aby ho bez ujmy prežilo, musí sa naň náležite pripraviť a byť v dobrej kondícii. Bez zásahu človeka je teda zima, spolu s prirodzenými predátormi, opäť nástrojom prirodzeného výberu, pri ktorom tie slabšie a horšie pripravené jedince v skúške často neobstoja a zimu neprežijú. Ich smrť však nie je zbytočná. Okrem toho, že sa tým posilnia schopnosti a kondícia zostávajúcej populácie, telá uhynutých jedincov sa stávajú potravou pre iné zvieratá a umožňujú im prežiť. Práve vďaka tomuto nástroju evolúcie sa zvieratá postupne vyvinuli tak, že aj bez pomoci človeka dokážu prežiť zimu. A hoci sa človekom spôsobené zmeny v krajine nepriaznivo prejavujú aj na väčšine divých zvierat – (často napríklad aj sťažením migrácie za dostupnejšou potravou), iba málokedy je situácia taká, že by bez zimného prikrmovania nejaký druh zvieraťa v nejakej oblasti u nás vyhynul alebo sa stal ohrozeným. Zákony prírody sú nastavené tak, že v nej žije iba toľko jedincov, koľko sa v nej dokáže uživiť z tých prírodných zdrojov, ktoré sú k dispozícii.

Druhy zvierat, ktoré prikrmujeme

Aký má teda význam prikrmovanie zveri v zime? Ako už bolo uvedené, v prírode je bez vplyvu človeka množstvo zvierat žijúce v nejakom území prirodzene obmedzené tak, aby sa dokázalo uživiť zo zdrojov, ktoré im poskytuje príroda. Ak im v období nedostatku potravy človek poskytuje potravu navyše, umožňuje tým prežiť väčšiemu množstvu zveri, vrátane slabších jedincov, ktoré by prirodzene zimu neprežili. Cieľom prikrmovania zveri je teda to, aby bolo v danej oblasti (poľovnom revíri) viac zveri. Na prvý pohľad to opäť vyzerá ako pozitívny krok v prospech prírody, veď jej tým predsa pomáhame. A mnohí to aj robia v tom úmysle. Položme si však otázku:

Pomáhame prírode, ak ideme proti jej zákonitostiam, ak narúšame fungovanie prirodzeného výberu – jedného zo spôsobov neustáleho zdokonaľovania sa zvierat? Naozaj pomáhame prírode, ak sa rozhodneme v období nedostatku potravy pomôcť iba malej vybranej skupine zvierat?

Treba si uvedomiť, že u nás žije takmer sto pôvodných druhov cicavcov a o žiadnom z nich nemožno povedať, že je v prírode významnejší alebo dôležitejší ako iné druhy. Človek sa však rozhodol v zime prikrmovať iba pár „vyvolených“ druhov. Aj keby sme vynechali všetky druhy, ktoré v zime nie je možné prikrmovať (napríklad tie, ktoré zimu prespia), je to stále veľmi úzky výber. Ak sa pozrieme na to, ktoré to sú, tak ide o tie zvieratá, z ktorých môže mať mäso, prípadne trofej (hoci trofej získava aj z druhov, ktoré neprikrmuje). Je teda naozajstným cieľom zimného prikrmovania zveri pomoc prírode alebo umelé zvýšenie počtu tých divožijúcich zvierat, z ktorých máme nejaký úžitok alebo sú z tradície zaradené medzi poľovnú zver?

Prikrmovanie a regulácia

Je tiež paradoxné, že v zime človek zver prikrmuje, aby jej bolo čo najviac a potom v rámci lovu ju „musí regulovať“, aby jej nebolo priveľa, a aby vylúčil tie slabé a choré jedince, ktorým zimným prikrmovaním umožnil prežiť. Vynakladáme teda energiu a prostriedky na dve protichodné činnosti. Prirodzene by to robila príroda sama prostredníctvom nedostatku potravy v zime a prostredníctvom prirodzených predátorov – šeliem. Tieto nástroje však človek prírode berie (zver v zime prikrmuje a proti jej prirodzeným predátorom bojuje).

Má teda prikrmovanie zveri v zime význam?

Z pohľadu ochrany prírody určite nie. Pravdaže aj tu sa nájdu výnimky, opäť v prípade, ak je nejaký druh už vážne ohrozený alebo na pokraji vyhynutia a z hľadiska jeho ochrany je potrebné zabezpečiť, aby nepriaznivé zimné obdobie prežil čo najväčší počet jedincov. Toto sa však väčšiny u nás prikrmovaných druhov zvierat netýka.

Istá mierna forma prikrmovania by mohla mať prínos pre ľahšie pozorovanie niektorých druhov zvierat, obdobne ako je to u vtákov. Za týmto účelom a týmto spôsobom sa to však robí iba zriedka.

Plán chovu a lovu zveri

Prikrmovanie zveri má ešte jeden význam. Vtedy, ak na ňu nebudeme pozerať ako na súčasť divej prírody, ale ako na predmet hospodárskeho záujmu človeka. Prikrmovaním zveri totiž dokážeme zabezpečiť, aby jej v danom regióne žilo viac, ako by tomu bolo prirodzene – s prirodzenými zdrojmi potravy. Tak je k dispozícii viac zveri pre jej lov. To už ale nie je pomoc prírode, to je napĺňanie „plánu chovu a lovu zveri“, ako sa takéto ovplyvňovanie počtu zveri odborne nazýva. Svojím spôsobom je to vlastne chov vybraných druhov zvierat, akurát tieto sa na rozdiel od zvierat na farmách pohybujú voľne v prírode, majú stále určitú plachosť a mnoho ďalších prirodzených inštinktov. Ak považujeme zver za jeden zo zdrojov potravy a chceme tak podporiť jeho využívanie, potom na tom z tohto uhla pohľadu nie je nič zlé. Nemá to však nič spoločné s ochranou prírody alebo pomocou prírode.

Autor článku: Ing. Peter Baláž, PhD., konzultant programu Zelená škola

Použité obrázky sú zo stránky www.freeimages.com.