Prikrmovať vtáky? Keď už, tak ako?

Keď sa človek v zime pozerá von z okna a vidí, ako v tom mrazivom počasí po vonku poskakuje sýkorka a zháňa niečo do zobáka, takmer každý z nás začne rozmýšlať, ako by jej mohol pomôcť. Vtedy väčšinu z nás napadne, že postaví kŕmidlo, kúpi slnečnicu a začne vtáky prikrmovať. Ale skutočne bez našej pomoci neprežijú? Je naša pomoc skutočne pomocou?

Skúsme sa najskôr pozrieť na to, čo v našich zemepisných šírkach znamená zima pre vtáky

Zima je veľmi náročné obdobie. Okrem nízkych teplôt pre všetky druhy našich vtákov znamená nedostatok až úplnú nedostupnosť potravy. Ak chceli vtáky v takýchto podmienkach prežiť, museli sa na túto nepriaznivú situáciu nejako prispôsobiť.

Väčšina druhov to rieši migráciou. Buď sa na jeseň pravidelne sťahujú tisíce kilometrov do teplejších oblastí, kde prečkajú do jari alebo za potravou migrujú „iba“ niekoľko stoviek kilometrov po európskom kontinente. Niektoré druhy zo severnej Európy tak dokonca trávia zimu pravidelne alebo občasne aj u nás, pretože naše podmienky sú pre ne v zimnom období priaznivejšie ako v ich severskom domove. Takéto sťahovanie, často na veľmi dlhé trasy, je pre vtáky veľkou záťažou, ktorá dokonale preverí kondíciu a schopnosti každého jedinca. Sťahovavé vtáky sa teda vďaka nepriaznivej zime a pôsobeniu evolúcie stále, z generácie na generáciu, zdokonaľujú v schopnosti migrovať.

Potom je tu skupina vtáčích druhov, ktoré si zvolili iný prístup. Vyhli sa veľmi namáhavému a nebezpečnému sťahovaniu a rozhodli sa prečkať zimu doma aj napriek drsným podmienkam a nedostatku potravy. Aj mnohé z týchto druhov sa síce presúvajú za potravou, no zimu trávia v našom regióne so všetkým, čo im toto ročné obdobie u nás prináša. Pri týchto druhoch sa počas mnohých generácií vďaka evolúcii stále zdokonaľujú schopnosti prežiť zimné podmienky, znížiť straty tepla počas mrazov a zadovážiť si čo najviac potravy aj pri jej nedostatku. Z hľadiska možných zdrojov potravy by sa k tejto skupine dali zaradiť aj migrujúce vtáky zo severnej Európy, ktoré prezimujú u nás. A práve tieto druhy vtákov, ktoré u nás trávia zimu, sú cieľom zimného prikrmovania, ktoré je čoraz populárnejšie.

Toto teda znamená zima v živote týchto vtákov z pohľadu prírody. Ak by sme položili otázku: Načo prikrmovať vtáky v zime?“, odpovede by zneli asi nejako takto: „Aby sme im pomohli prežiť zimu“... „Aby v zime netrpeli“... „Aby nezahynuli od hladu“...

Je to jasné, chceme pomôcť prírode, v tomto prípade prostredníctvom pomoci vtákom.

Ak by druhá otázka znela: A čo by sa stalo, ak by sme ich neprikrmovali?

Najčastejšie odpovede by boli asi: „Trpeli by hladom a zimou“... „Hynuli by od hladu“...

Znie to logicky a áno, je to v podstate pravda.

Ak však budeme premýšľať trochu hlbšie a v súvislostiach, na jazyk sa tisne ďalšia otázka:A ako to, že tie vtáky prežili zimu aj v dobách, keď ich ešte nikto neprikrmoval?

Tu by boli asi dve najčastejšie odpovede:

Kedysi boli podmienky u nás iné, vtáky mali viac potravy, teraz je už príroda ovplyvnená človekom a vtáky majú potravy menej“.

alebo: „Vtedy v zime mnohé hynuli od hladu a prežila vždy iba časť z nich“.

Pozrime sa teda bližšie na prvú odpoveď: Áno, životné podmienky mnohých živočíchov sú človekom naozaj zmenené. Z pohľadu životných potrieb našich vtákov človek svojím vplyvom na krajinu výrazne znížil dostupnosť potravy, avšak počas celého roka, nie iba v zime. V otvorenej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvom a pri nedostatku starých stromov a krovín majú mnohé druhy vtákov akútny nedostatok úkrytov a možností pre zahniezdenie, situáciu ešte dramaticky zhoršujú chemikálie používané v poľnohospodárstve, pretože postupne „otravujú“ celý ekosystém. Jednak znižujú dostupnosť potravy pre mnohé živočíchy vrátane vtákov a navyše sa im prostredníctvom existujúcej potravy dostávajú do tela a postupne ich „otravuje“. Spomedzi všetkých závažných negatívnych vplyvov človeka na vtáky je teda obmedzenie dostupnosti potravy v zime jedným z najmenej významných.

Ak teda chceme vtákom naozaj pomôcť, z hľadiska ich ohrozenia je rozhodujúce práve človekom spôsobené obmedzenie možnosti hniezdenia a úkrytu a znížená dostupnosť potravy počas celého roka.

Poďme ale k druhej odpovedi: Áno, je to pravda. Ak majú vtáky u nás v zime nedostatok potravy, mnohé zimu neprežijú – teda prežije iba časť z nich. Ale ktoré jedince teda uhynú a ktoré prežijú? Ak nebudeme brať do úvahy náhodné výnimky, je jasné, že prežijú tie jedince, ktoré sú na zimu lepšie pripravené – sú v lepšej kondícii alebo ktoré majú najlepšie schopnosti získať v zime dostatok potravy a prečkať silné mrazy. Uhynú teda zväčša tie slabšie, choré, menej vynaliezavé, s horšími schopnosťami nájsť si potravu v ťažkom zimnom období.

Čo sa však stane, ak budú mať vďaka prikrmovaniu vtáky dostatok potravy? Hladom v zime nezahynie takmer žiaden z nich, nízke teploty tiež usmrtia menší počet jedincov, lebo ich bude viac „vykŕmených“ s dostatočnou tukovou izoláciou. (Potrava totiž v zime neslúži iba ako zdroj energie, ale aj pre vytváranie vrstvy podkožného tuku, ktorá chráni živočíchy pred chladom.) V tom prípade prežije aj väčšina tých jedincov, ktoré by prirodzene bez pomoci človeka zimu neprežili. Síce tým zachránime konkrétne jedince, ktoré by prirodzene zahynuli, ale pre celé populácie alebo druhy týchto vtákov to znamená, že nástroj prírody, ktorý ich po mnohé generácie modeluje tak, aby boli stále dokonalejšie a prispôsobenejšie na prežitie nepriaznivých podmienok, prestane fungovať. Týmto veľmi účinným nástrojom je prirodzený výber. Z pohľadu človeka sa občas možno zdá krutý, pretože znamená smrť mnohých jedincov. Z pohľadu prírody sú však práve vďaka nemu tieto vtáčie druhy schopné prežiť u nás zimu a dúfajme, že budú toho schopné aj naďalej.

Pravdaže, nefunguje to tak, že ak niekoľko zím poskytneme vtákom dostatok potravy, už o pár rokov nebudú schopné samostatne prežiť zimu. Evolúcia je dlhodobý proces a tieto schopnosti sa vyvíjajú (alebo aj strácajú) postupne, krôčik za krôčkom, z generácie na generáciu. Na druhej strane, už aj za tých niekoľko desaťročí, čo ľudia intenzívnejšie a vo väčšom rozsahu divožijúce vtáky prikrmujú, sú v niektorých prípadoch pozorovateľné zmeny ich správania, ktoré možno pripísať práve tomuto ľudskému vplyvu. Vedeckých prác a dôkazov v tejto oblasti zatiaľ nie je veľa. No vo svete už boli zaznamenané prípady, kedy napríklad časť populácie pôvodne sťahovavého druhu zostáva v zimnom období „doma“, pretože sa naučili spoliehať sa v zime na potravu od ľudí. Okrem toho, že to znamená zásah do ich prirodzeného správania, pôvodne samostatné divožijúce druhy sa tak stávajú postupne závislými od ľudskej pomoci. V inom prípade sa preukázateľne pod vplyvom zimného prikrmovania zmenilo reprodukčné správanie vtákov, čo ovplyvnilo ich schopnosť rozmnožovania.

Je tu aj ďalší možný, ba priam pravdepodobný dôsledok prikrmovania: V prírode nežijú rôzne druhy vtákov či iných organizmov samostatne, nezávisle jeden od druhého. Navzájom sa viac či menej ovplyvňujú zložitým systémom vzájomných vzťahov, o ktorých vieme iba veľmi málo. Tieto vzťahy vytvárajú v prírode určitú rovnováhu... Čo sa stane, ak sa človek rozhodne svojou pomocou podporiť iba jednu skupinu živočíchov (vtákov) a ostatné nie? Je to otvorená otázka, jednoznačnú odpoveď pravdepodobne zatiaľ nikto nepozná. Na čom sa možno zhodnúť je fakt, že skôr či neskôr sa takáto „pomoc“ prejaví ako narušenie dovtedy fungujúceho prirodzeného systému.

Položme si teraz jednu z predchádzajúcich otázok trochu obrátene: „Je zlé, ak tie slabšie, choré a menej schopné jedince neprežijú zimu? Je zlé, ak zimu prežijú iba tie silnejšie a schopnejšie jedince a iba tie sa potom zapoja do ďalšieho rozmnožovania? Je zlé, ak nie človek, ale príroda prostredníctvom vekmi osvedčených zákonitostí rozhodne, ktoré vtáky prežijú zimu a budú pokračovať v zachovávaní druhu do budúcnosti?

Čo z toho všetkého vyplýva?:

1. Pomôžeme zimným prikrmovaním vtákov prírode? Odpoveď znie: Okrem výnimočných prípadov nie. Tými výnimočnými prípadmi, kedy je prikrmovanie naozaj pomocou prírode, sú druhy, ktoré sú veľmi ohrozené a z hľadiska ich zachovania alebo zvýšenia ich početnosti je dôležité, aby nepriaznivé zimné obdobie prežilo čo najviac jedincov. Toto však nie sú bežní návštevníci kŕmdiel, pre ich podporu je potrebný špeciálny prístup pod vedením odborníkov.

2. Je zimné prikrmovanie vtákov škodlivé? Odpoveď znie: Nie, ak sa robí iba v malej miere, kedy si vtáky aj tak väčšinu potravy musia zadovážiť samé a kedy aj naďalej funguje prirodzený výber, pri ktorom slabšie a menej schopné jedince v zlých podmienkach zahynú a silnejšie a schopnejšie prežijú. V prípade intenzívneho prikrmovania vtákov však môžeme postupne znefunkčniť jeden z prirodzených nástrojov ich evolúcie, ktorým sa neustále zdokonaľujú v schopnosti prežiť zimu. Taktiež sa tým rozhodneme podporiť iba úzky počet prikrmovaných druhov bez toho, aby sme dokázali predvídať následky na celé spoločenstvo či ekosystém.

3. Má teda zimné prikrmovanie vtákov vôbec význam? Z hľadiska ochrany prírody alebo vtáčích druhov v podstate nie (okrem vyššie spomenutých výnimiek). Prírode tým vo väčšine prípadov nepomôžeme, akokoľvek sa to prieči nášmu cíteniu a zaužívaným tradíciám.

Prikrmovanie vtákov ale môže slúžiť ako dobrá pomôcka pri ich pozorovaní, pretože ich v čase núdze vo veľkom počte prilákame ku kŕmidlu, strácajú plachosť a môžeme ich tak dobre pozorovať aj z krátkej vzdialenosti. V tomto prípade je to tiež jeden zo spôsobov ako podporiť vytvorenie vzťahu detí (aj dospelých ľudí) ku vtákom a k prírode ako celku.

No a pre úplnosť treba dodať, že je tu ešte jeden prínos narastajúceho počtu nadšencov zimného prikrmovania. Je to čoraz výhodnejší biznis pre výrobcov a predajcov rôznych kŕmidiel a kŕmnych zmesí. Iba málokto si totiž dokáže dopestovať potrebné semená na kŕmenie sám a čoraz väčší počet ľudí si tiež radšej kúpi hotové kŕmidlo, než by si ho vyrobili sami. Ruka v ruke s biznisom ide aj reklama, pretože ľudský súcit s „trpiacimi vtákmi“ je dobre využiteľný na spropagovanie potreby prikrmovania a zvýšenie predaja nevyhnutného materiálu.

Ak teda naozaj chceme pomôcť našim vtákom, skúsme to hlavne v oblastiach, ktoré ich najviac ohrozujú. Snažme sa o to, aby mali dostatok úkrytov a možností na hniezdenie (staré stromy, husté kríky, prípadne vtáčie búdky...), aby mali dostatok prirodzených zdrojov potravy (plodonosné stromy a kry, prirodzené lúky, polia a záhrady bez chemikálií, dostatok remízok, pestrejšie striedanie pestovaných plodín na poliach i v záhradách...). Ak sa napriek všetkému nechceme vzdať zimného prikrmovania, berme ho iba ako aktivitu pre pozorovanie vtákov. Nie je potrebné množstvo kŕmidiel rozvešaných v záhrade alebo na školskom pozemku a kilogramy potravy sypané každý deň, bez ohľadu na počasie. K pozorovaniu stačí aj jedno vhodne umiestnené kŕmidlo a opatrné, striedme prikrmovanie obmedzené hlavne na obdobia dlhotrvajúcej snehovej pokrývky a silných mrazov. Počas miernej a teplej zimy si vtáky dokážu zabezpečiť dostatok potravy aj samé, netreba ich navykať na síce pohodlnú, no nepotrebnú ľudskú pomoc a riskovať, že sa postupne od nej stanú závislé. Dôležité je tiež správne zloženie potravy, vhodné umiestnenie kŕmidla a jeho pravidelné čistenie, aby sme vtákom nespôsobili tráviace ťažkosti alebo z kŕmidla pre vtáky neurobili „kŕmidlo pre mačky“, či ohnisko šírenia chorôb.

A aké je oficiálne stanovisko odborníkov zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti? Na prikrmovanie prezentujú na svojej stránke www.vtaky.sk tento názor:

„Vtáky prikrmujme len v zime a počas nepriaznivého obdobia, kedy je v prírode nedostatok potravy. Dbajme na vhodnosť krmiva. V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, kedy je v prírode dostatok potravy. Kŕmidlá treba umiestniť na bezpečné miesto s dostatočným priestorom na odlet vtákov (neumiestňujme ich blízko frekventovaných ciest a presklenných plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať ), odporúča sa kŕmidlá pravidelne čistiť a udržiavať v dobrom stave. Treba brať na zreteľ aj legislatívu a fakt, že všetky druhy vtákov podliehajú zákonnej ochrane, a preto nie je možné ich chytať a manipulovať s nimi. Najvhodnejším spôsobom ako vtáky dlhodobo podporiť v záhrade je vysádzanie kríkov a stromov, ktoré rodia bobule, semená a rôzne plody vhodné pre zimné kŕmenie. “ (http://www.vtaky.sk/stranka/138-Zimne-prikrmovanie-vtactva.html).

Autor článku: Ing. Peter Baláž, PhD., konzultant programu Zelená škola

Použité fotografie sú z archívu programu a zo stránky www.freeimages.com.