Zelená škola

Niekoľko námetov pre šťastnejších študentov a ich spokojnejších učiteľov
Prečo by sa mali žiaci a študenti podieľať na vyučovaní? Čo pozitívne môžu zmeny priniesť škole? Ako si udržať motiváciu? A ako začať? Kreatívne tipy (nielen) pre pedagógov nám prezradili lektori alternatívnych vyučovacích metód na konferencii ŠKOLA ZMENY.

Silvia Cochová: Deti žijú v príbehoch

Spôsobom, ako do vyučovania vtiahnuť aj tých najmenších, je ponúknuť im osobnú skúsenosť. Tvrdí to lektorka environmentálnej výchovy a inštruktorka zážitkovej pedagogiky Silvia Cochová. „Dnešné deti vedia, čo je mobil, počítač alebo kde hľadať informácie. Na to, aby ich použili v praxi, však nemajú zručnosti,“ upozorňuje. „Ako som nedávno zistila, nevedia pomaly prišiť gombík, navliecť niť do ihly a spraviť uzlík. Museli sme sa to učiť nanovo. Je tu nová generácia detí, ktorá potrebuje zážitok ako soľ, pretože na nich číha nebezpečenstvo virtuálnej reality. V televízii, filmoch a počítačových hrách. Zážitok je k tomu adekvátna konkurencia.“

Na workshope silvie Cochovej sa mohli aj učitelia vydať do krajiny-nekrajiny.
Foto: Ľudovít Vašš

Pri menších deťoch využíva Cochová prácu s leitmotívom, tematickým rámcom, na ktorom stavia ďalšie aktivity. „Vezmeme si príbeh Petra Pana, nebezpečného kapitána Hooka, ostrov, ktorý si deti môžu vytvoriť podľa svojich predstáv. Necháme ich, aby sa dostali do krajiny-nekrajiny, do snového sveta. Nech ukážu, ako chcú, aby ich škola fungovala,“ vysvetľuje. „Tým, že im učitelia umožnia zúčastniť sa príbehu, deti sa otvoria a dokážu zo seba vydať veľmi veľa nápadov. Dôležité je však dať to na papier a dostať do praxe.“ Častou chybou podľa nej býva, ak nápady necháme zapadnúť prachom. To deti demotivuje.

Škola hrou pre veľkých aj malých

Zážitkovú pedagogiku možno uplatniť aj na stredných a vysokých školách. „Problém je skôr v tom, aby sa vyučujúci oslobodili od strohého a autoritatívneho prístupu. Ak v sebe učiteľ nájde odvahu zahrať nejakú scénku, verím, že aj ´pubertiaci´ radi pomôžu, aby sa zúčastnili nejakej veľkej hry,“ potvrdzuje Cochová. Výber leitmotívu by mal zodpovedať veku študentov.
Takto získané skúsenosti využijú aj v budúcom živote: „Keď zo strednej školy vychádza človek, ktorý vie vyjadriť svoj názor, je empatický a vie pracovať v tíme, uplatní sa v praxi. Nájde si zamestnanie, pretože sú to kľúčové kompetencie.“ Práve preto by sme sa podľa nej nemali na vzdelávanie pozerať krátkodobo alebo krátkozrako. „Zážitok je akási simulácia reality. Vďaka nemu zistím, kde sú moje hranice a musím s tým niečo robiť. Odporúčam to každému a určite každej vekovej kategórii,“ tvrdí inštruktorka.

Na krídlach fantázie sa možno vznášať aj bez straty autority - z workshopu Silvie Cochovej.
Foto: Ľudovít Vašš

Silvia Cochová vyštudovala environmentálnu výchovu na Univerzite M. Bela v Banskej Bystrici. Doktorát získala na katedre plánovania a tvorby krajiny. Mimo odbornej činnosti sa venuje vzdelávaniu dobrovoľníkov metódami zážitkovej pedagogiky. Od roku 2002 je inštruktorkou Slovenského skautingu, kde prednáša o témach, ako je vnímanie krajiny či environmentálna výchova.

Stephanie Pröpsting: Učitelia by mali zmeniť svoju rolu

„Z pohľadu participácie by študenti a učitelia mali zmeniť svoje úlohy,“ hovorí lektorka metódy nazývanej „Dielňa budúcnosti“ Stephanie Pröpsting. Technika, ktorú vyučuje, umožňuje spolurozhodovanie študentov či verejnosti. „Učiteľ by nemal byť na hodine tým, čo po celý čas hovorí a žiaci ho počúvajú. Mal by byť skôr sprievodcom vyučovacieho procesu,“ myslí si. „A študenti by mali pochopiť, že aj oni sú zodpovední za to, čo sa učia.“

Aj keď niektorým pedagógom sa zmena role nepozdáva, netreba sa obávať straty autority. Povzbudením im môže byť to, že v prípade úspešnej participácie budú študenti motivovanejší učiť sa. Najmä, keď uvidia, že sa na vyučovaní môžu podieľať, povedať svoj názor a to, čo sa učia, je pre nich zaujímavé,“ tvrdí. Aj v trendoch na nemeckých školách možno podľa nej badať zmeny: „Ubúdajú tzv. frontálne hodiny a pribúdajú interaktívne. Učitelia vedia, že študenti sa naučia viac, keď informácie získajú sami prieskumom alebo zážitkom.“

Podľa Stephanie Propsting motivovanejší študenti motivujú aj svojich učiteľov.
Foto: Ľudovít Vašš

Hovorme o témach, ktoré sa študentov týkajú

„Prvým krokom je hovoriť so študentmi o tom, čo ich zaujíma, čo si myslia o témach okolo nich, okolo ich školy, mesta. Malo by to byť prepojené s ich životom,“ zdôrazňuje Pröpsting. „Na slovenčine alebo aj geografii sa dá hovoriť o témach, ktorými sú študenti dotknutí, aby to pre nich bolo zaujímavejšie a mohli vyjadriť svoje názory alebo nápady. Týmto môžeme začať a potom sa ich môžeme opýtať, ako si myslia, že možno problematickú situáciu zmeniť,“ dodáva.

Stephanie Pröpsting pracuje v oblasti výskumu výchovy na Slobodnej univerzite v Berlíne. Podieľala sa na programe Transfer-21, ktorý implementoval do škôl systém vzdelávania pre udržateľný rozvoj. V súčasnosti je koordinátorkou bilaterálneho projektu „Eco-Schools – environmentálny manažment so zapojením žiakov“ a spolupracuje na projekte pre udržateľné študentské firmy.

Rozhovor so Stephanie Pröpsting o participatívnej metóde Dielňa budúcnosti si môžete prečítať TU.

Zuzana Límová
Autorka je koordinátorkou programu
Mladí reportéri pre životné prostredie