Steny polepené kartičkami s nápadmi, smiech a hry, vyučovanie vo forme divadla, množstvo inšpirácie a zaujímavých ľudí - tak to vyzeralo na workshope Dielňa budúcnosti, ktorý sa konal začiatkom februára vo Vzdelávacom centre Zaježová.
O tom, ako možno program Zelená škola viesť viac participatívne, sme sa rozprávali s lektorkou STEPHANIE PRÖPSTING.
Dielňa budúcnosti je participatívna metóda, ktorej účastníci majú aktívnu rolu. Sú tými, kto pracuje s víziami a nápadmi, premýšľajú, ako by v budúcnosti chceli zmeniť problematickú situáciu, čo sa ich týka. Napríklad, ak má škola dvor bez zelene a chcela by ho pretvoriť. Téma by mala byť všetkým účastníkom dobre známa.
Najskôr (vo fáze kritiky) začnú participanti hovoriť o všetkých problémoch, ktoré vidia, o tom, čo nie je dobré a čo by sa malo zmeniť. V druhej časti (vo fáze fantázie) nechajú voľný priechod svojej kreativite, využívajú fantáziu na to, aby vytvorili lepšiu budúcnosť. V tretej časti (vo fáze realizácie) si povedia – ok, máme nápady, ale skutočnosť je u nás takáto, máme iba takéto množstvo peňazí a materiálu. Teraz sa pozrime, ako sa môžeme svojej vízii priblížiť, ako môžeme naše nápady zrealizovať.
Táto metóda je často využívaná v samospráve, v organizáciách a spoločen-stvách, ktorých členovia nechcú byť pasívni a chcú nejakým spôsobom zlepšiť svoju situáciu, napríklad zmeniť okolité prostredie. Alebo na školách, kde chce učiteľ zapojiť študentov do zmeny alebo zlepšenia nejakého stavu. Témou môže byť školská zeleň, jedlá v školskej jedálni, organizácia vyučovania.
Na workshope som spomínala príklad nemeckých stredoškolákov, ktorí pretvorili školský dvor. Nebol ani zelený, ani atraktívny, a tak sa škola sa rozhodla túto situáciu zmeniť. Začali dielňami budúcnosti s rôznymi skupinami študentov, z ktorých každá pripravila iný model dvora. Tie potom prezentovali učiteľom, rodičom aj členom radnice, ktorá sa rozhodla projekt zafinancovať. Nápady študentov sa napokon zrealizovali. Mohli tak vidieť, že pokiaľ sú aktívni, naozaj sa môžu ich idey premeniť na skutočnosť.
Na školách, ktoré som na Slovensku navštívila, sa mi veľmi páčil kontakt medzi učiteľmi a koordinátormi. Mala som pocit, že je veľmi blízky a osobný. Myslím, že sa tu kladie veľký dôraz na environmentálne témy. V Nemecku sú niektoré školy do programu zapojené už pätnásť rokov a začínali podobne, no dnes sa venujú vzdelávaniu s ohľadom na udržateľný rozvoj, majú projekty o fairtrade, zameriavajú sa viac na globálny rozmer. Ich témy sú trošku iné.
Zmenila by som každodenný život na školách. Mala by tam byť väčšia participácia študentov. Mali by im vytvoriť takú atmosféru, aby boli študenti motivovaní – áno, chcem sa učiť, chcem sa učiť to i tamto. Aby sa mohli rozhodovať, v čom sa chcú rozvíjať. Nemyslím tým školu bez autorít a štruktúry, ale takú, aby učiteľ vnímal potreby študentov a sledoval ich rozvoj. Školu, kde by mohli študenti viac ovplyvniť školský život, kde by sa mohli v rámci grémií stretávať a diskutovať o tom, čo nie je dobré, čo treba zmeniť a aký ďalší projekt sa zrealizuje. O tom, ako môžu zlepšiť svoju školu.
Zuzana Límová (koordinátorka programu Mladí reportéri)
Workshop "Dielňa budúcnosti" sa usktutočnil v rámci bilaterálneho projektu „Eco-Schools - environmentálny manažment so zapojením žiakov“, ktorý finančne podporila nemecká nadácia DBU (Deutsche Bundesstiftung Umwelt). Viac o projekte si môžete prečítať tu.