Záhada v Green school

Je krátko po ôsmej hodine ráno a zo školy sa ozývajú pračudesné zvuky. Približujeme sa stále bližšie a bližšie a so strachom v očiach a hrabľami v ruke premýšľame, čo sa tam mohlo udiať. Sme na stope tomu, ktorý to všetko spáchal. Všade po dvore sú rozložené predmety, ktoré by mohli v budúcnosti slúžiť ako dôkazový materiál. Nechávame ich teda nedotknuté a postupujeme ďalej. Napätie sa stupňuje a pomaly otvárame vchodové dvere základnej školy v Cinobani. Pred nami sa mihla postava v zelenom tričku. Okolo nej sa zhromaždili ďalšie osoby v zelených tričkách. Odrazu sa pri nás zjavila postava mladého muža, ktorý sa nám predstavil menom Jozef. Rázne sme sa opýtali, či by nám mohol odpovedať na pár našich otázok ohľadom aktuálneho diania v škole. Prekvapivo veselým hlasom nám odpovedal: „Ľudkovia, neblbnite, však dnes začínajú oslavy Dní zelených škôl! Poďte k nám a strávte s nami pár chvíľ. Pochopíte, odkiaľ pochádzajú všetky tie prapodivné zvuky!“ 

Pred očami sa nám vzápätí objavila kamera, ktorá snímala celé dianie v škole. Z tried sa ozýval smiech a krik, boli sme teda zvedaví, čo sa deje. Majo, člen Kolégia, nás previedol triedami a ukázal nám žiakov, ktorí si vzorne nosia do školy ekobox a ekofľašu, a zapojili sa do súťaže o najkrajšiu a najoriginálnejšiu desiatovú súpravu v zložení ekobox a ekofľaša. Po ukončení hodnotenia prísnou porotou  všetky deti bežali cez chodbu do telocvične. S veľkými očakávaniami sme tam vošli a uvideli sme krásne vyzdobenú miestnosť, na stenách  obrázky, ktoré vyrobili šikovné deti v školskom klube, obrovské kulisy stromov, obrázky psov a iných zvierat, usmiate deti, prívetivý učiteľský kolektív a pocítili sme potrebu dozvedieť sa viac o tom, čo sa tu práve chystá. Prvá naša otázka smerovala členom Kolégia Zelenej školy v Cinobani. Chceli sme vedieť, akým spôsobom si táto škola uctí našu Zem v tieto krásne slávnostné dni. Odpovedala nám členka Zelenej školy Ada: „Chystá sa tu veľká slávnosť. Pozvaní sú dvojnohí aj štvornohí priatelia školy a o zábavu bude určite postarané.“ Vzápätí Adu niekto zavolal kvôli nejakým organizačným veciam a my sme ostali stáť zarazení, rozmýšľajúc nad tým, o akých štvornohých priateľoch bola reč. Náš myšlienkový tok prerušil raperský podmaz a traja mladí chlapci, ktorí prišli do telocvične s hip-hoppovými gestami rapujúc pieseň o Zelených školách. Pozreli sme sa na seba a nechceli sme veriť vlastným ušiam. Chlapci v pubertálnom veku rapujú na tému prírody a jej ochrany, a dokonca to dáva zmysel? Čakali sme, ako pieseň príjmu ostatní, no ostali sme v nemom úžase, keď celá škola začala skandovať a rapovať refrén „Hééééj, ruky horééé, všetky Zelené školy!“. Ani sme sa nenazdali a tancovali a rapovali sme zrazu s nimi.

Vrátime sa k záhade štvornohých hostí. Do telocvične dobehla pani riaditeľka z lučeneckého útulku, ktorému škola v Cinobani výrazne pomáha zbierkami diek, matracov, prikrývok. Na Vianoce sa žiaci vydali do útulku a darovali psíkom množstvo fajnotiek v podobe konzerv a granúl. Dozvedeli sme sa, že pri ďalšej návšteve, ktorá je plánovaná na máj, im odovzdajú fešácke obojky a vodítka, ďalšie papkanice a nejaké centíky, ktoré krvopotne vyzbierali žiaci v školskej zbierke. Akcia pokračovala praktickými ukážkami výcviku psov, módnou prehliadkou malého yorkshirea, a nakoniec sme sa dobre zabavili pri napodobňovaní ruje jeleňov v podobe jedného pána učiteľa, ktorý je vášnivým poľovníkom. Potom sa na scénu vrátili mladí reperi a zarapovali neskutočne krásnu pieseň venovanú opusteným zvieratám. Neskôr sme sa dozvedeli, že pieseň aj s klipom je už relatívne známa verejnosti a bola dokonca odohraná v dvoch slovenských rádiách, ktorým poskytli žiaci Zelenej školy v Cinobani aj rozhovory o ich aktivitách.

Mysleli sme si, že týmto v základnej škole všetko končí, až kým sme nevyšli na dvor, kde už boli nastúpení žiaci v zelených tričkách, pracujúci odušu. Veselo k nám pribehla ďalšia zelenáčka Kika a kričí: „Tak čo stojíte? Nepridáte sa? Tu máte motyky, hrable, črepníky a sadíme, sadíme!“. Nechápavo sme sa na seba pozreli a chtiac-nechtiac, pridali sme sa k mladým brigádnikom. Ani nevieme ako, čas utekal ako divý a areál školy sa zo sekundy na sekundu menil na červeno- žlto- ružovo- zeleno- tarkavo- burkavú nádhernú oázu pod modrým aprílovým nebom. Pozreli sme sa na hodinky a zistili sme, že je už pokročilý popoludňajší čas a s údivom sme sledovali deti zo Zelenej školy v Cinobani, ako pokračujú v začatom nesledujúc čas a nefrflajúc na to, že musia byť v škole aj popoludní. Naopak, videli sme v ich tvárach veľké nadšenie pre prácu a obrovského tímového ducha. Bolo nám veľmi ľúto, že sme nemohli v cinobanskej škole pobudnúť dlhší čas, no zaujímali nás ďalšie plány týchto šikovných žiakov, v ktorých sa črtá nádej pre budúce generácie, nádej pre ľudstvo, nádej pre našu zelenú planétu. Od Dušana, člena Kolégia sme sa dozvedeli, čo ešte žiaci plánujú, ako si to predstavujú, čo majú v rámci Dní Zelených škôl za sebou. Povieme vám, dal by sa o tom písať román, no v skratke, žiaci Zelenej školy v Cinobani zorganizovali brigády za krajšiu obec, vyčistili potok, les, pozbierali odpadky v obci, vyhotovili tabuľky upozorňujúce na potrebu likvidácie psích exkrementov, podieľali sa na brigáde v materskej škole, ktorej sa zúčastnili aj rodičia,  vyhotovili množstvo propagačných materiálov, videí a zostrihov a v neposlednom rade treba spomenúť, že všetky aktivity robia zo srdca uvedomujúc si pomyselné alarmy, ktoré znejú celou našou planétou a upozorňujú nás na to, že správanie a konanie ľudského rodu vedie na cestu, z ktorej už cesty späť niet.

Pomaly sa blížime ku koncu našej reportáže a kladieme si niekoľko zásadných otázok:  Kde sa v mladých ľuďoch berie toľko lásky k životnému prostrediu? Ako dokážu urobiť toľko humánnych aktivít behom pár chvíľ? Ako je možné, že sa správajú zodpovednejšie ako niektorí dospelí? Akým spôsobom dospeli k tomu, že areál ich Zelenej školy je taký zelený? Kto by chcel hľadať odpoveď na tieto otázky, nech navštívi túto výnimočnú Zelenú školu s ešte výnimočnejšími „zelenáčmi“, lebo len tam si môže zarapovať s autormi pesničky slová „Héééj, ruky hore, všetky Zelené školy, chráňme spolu naďalej všetky živé tvory, milujme prírodu, kvety, vzduch či stromy, veď prírodu nenahradia prepychové domy“.